Hoci sú spravidla počiatky sexu za odplatu situované do obdobia starovekého Grécka, platený sex a jeho história bude podľa mňa začínať oveľa skôr. Veď už v prvotnopospolnej spoločnosti existovali hodnoty, ktoré bolo možné vymeniť za niečo iné, teda aj za protislužbu. A tou v zásade sex v tomto prípade je. Takže aj nie príliš priebojný alebo len ešte mladý a neskúsený muž v paleolitickej spoločnosti mohol získať prvé erotické skúsenosti napríklad za pekný kus mäsa z uloveného zvieraťa, hrejivú kožušinu, ulovenú rybu alebo nazbierané bobule, ovocie či huby. Nedávno som sa dokonca niekde dočítal, že aj medzi niektorými druhmi primátov (konkrétne pozorovanie bolo zaznamenané a doložené u šimpanzov druhu bonobo) funguje sex ako odmena pre samcov za prinesenú potravu, ktorou obdarí vybranú samicu. V prípade nezáujmu z strany samice si samec dobroty zasa zoberie a ide ich ponúknuť inej, prístupnejšej. A ak sú práve ľudoopy niečím ako našimi vzdialenými príbuznými, určite to fungovalo podobne alebo rovnako už v dobách lovcov mamutov. Ako tomu bolo naozaj, to sa asi nikdy úplne presne nedozvieme, myslím, že ale ďaleko od pravdy so svojou teóriou nebudem.

Sex za drachmy a denáre

Atény boli jedným zo stredísk kultúry a vzdelania. Rovnako tak ako ďalšie grécke mestá sa mohli pýšiť aj veľkým počtom takzvaných “Venušin služobníc”. Najdrahšie z nich boli “hetéry”, označované za kňažky lásky, neboli to bežné ženy ktoré za odplatu poskytovali svoje služby, ale určitá elita. Používali aj rad osobitných výsad a boli vzdelané, často aj umelecky založené, plnili najmä úlohu spoločníčok. Často bývali verné jednému mužovi a to aj po dlhé obdobie. Boli tiež často označované za kráľovné ľahkých žien. Noc s vyhlásenou hetérou údajne prišla až na stonásobok toho, čo obnášal styk s obyčajným dievčaťom z nevestinca. Príjmy nevestincov boli poriadne zdanené a štátu prinášali výrazný príspevok do pokladnice, navyše aj filozofi a zákonodarcovia podporovali nevestince ako vhodný prostriedok proti vtedy rastúcej homosexualite. Existovali však aj verejné domy s mladými, sympatickými otrokmi, ktorí boli záujemcom z radov mužov kedykoľvek po vôli. Títo otroci však zďaleka nemali toľko výsad, ako ich ženské kolegyne. O histórii sexu v starovekom Ríme bolo veľa napísané, služby za určitú protihodnotu alebo za peniaze boli konané skôr tak, aby sa to nedialo verejnosti na očiach, hoci o nich vedeli prakticky všetci. O rímskej cisárovnej Messaline sa dokonca tradovalo, že chodievala svoju náruživosť ukájať do verejných domov, kde sa v utajení ponúkala pod pseudonymom Lisisca. Aj medzi Rímanmi boli vo veľkej obľube najmä mladí otroci a dobrovoľní prostitúti. Tiež v Egypte bol sex často poskytovaný za peniaze (zafo), alebo hmotné hodnoty. Údajne dokonca aj legendárny faraón Chufev (ktorého meno nesie jedna z pyramíd) presviedčal svoju vlastnú dcéru, aby predajom svojho tela prinášala peniaze do kráľovskej pokladnice.

Platený sex v stredoveku

Na najstaršie povolanie na svete sa už neprihliadalo zďaleka tak zhovievavo, ako tomu bolo za staroveku. To ale neznamená, že by sex za peniaze vymizol alebo bol nejako výrazne obmedzený. Len kňažky lásky boli zosadené z pomyselného trónu a vykázané často až na okraj spoločnosti, ako obrazne, tak aj v skutočnosti. Jednalo sa o legálne zamestnanie, prostitútky boli často nútené podrobiť sa aj potupným označením (červená stužka, vypálený znak na pleci a podobne). Bohaté nevestince boli pre šľachtu rafinovane skryté pred zrakmi obyčajných ľudí a lacné domy rozkoše sa odsťahovali do okrajových štvrtí. Najväčším problémom však bola nová katastrofa a strašiak, jednalo sa o syfilis, chorobu údajne zavlečenú Kolumbovými námorníkmi po objavení Ameriky. Táto choroba mala pre domorodcov totiž len príznaky akejsi silnejšej chrípky no Európanov bez protilátok kosila ako strašná metla. Ľahké devy museli často absolvovať lekárske prehliadky, boli skôr len trpené kvôli tomu, že pôsobili ako určitá ochrana sviatosti manželskej, keď sa totiž obcovanie v nevestinci za neveru nepočítalo. Cirkev vtedy dokonca stanovila pre ženy pevnú hranicu medzi hriechom a prostitúciou, limitom bolo prekročenie počtu štyridsiatich milencov. Pritom práve duchovní boli veľmi častými zákazníkmi predajných žien. Máloktorá si trúfla “podnikať” na voľnej nohe, neprihlásené čakal prísny trest a navyše sa museli obávať prísneho zásahu zo strany “legálnej konkurencie”, teda majiteľov a majiteliek nevestincov, kuplierov a pasákov. Niekde dokonca vykonával dohľad a mal rozhodujúce právo mestský kat. Napríklad v Benátkach sa rozhodla mestská rada skoncovať s neviestkami natrvalo a boli vyhnané z mesta. Netrvalo však dlho a s prosbami ich lákali späť, vrátane náhrad za stratu zisky a lepších domov. Mesto totiž bez nich zrazu prestalo správne fungovať a prosperovať.

Vojačky a čo ďalej

V priebehu oboch svetových vojen sa samozrejme objavila potreba profesionálneho sexu, vojaci boli zaopatrovaní na rôznej úrovni, tí najnižšie postavení rozhodne nesmeli byť príliš vyberaví. V tej dobe došlo k výraznému rozdeleniu predajných dievčat na kastu luxusných spoločníčok pre bohatých a najnižšiu sortu často prestarnutých, nedoliečených a nie príliš lákavých zúfalých žien, ktorým nič iné nezostávalo. V povojnovom období sa začalo tradičnému remeslu dariť najmä v krajinách, ktoré sa dokázali rýchlo spamätať zo škôd a to bola západná Európa a Spojené štáty, ktoré vojna nijako príliš nezasiahla. V bloku socializmom sužovanej východnej Európy, kam sme patrili aj my, to nemali predajné dievčatá nijako jednoduché. Legálne bola prostitúcia jednoducho zakázaná, označená za trestný čin. Hoci samozrejme fungovala ďalej, jednalo sa skôr o “ilegálnu” a pomerne rizikovú činnosť. Zo strany mocných boli nútené erotické pracovníčky a sexice znášať značný útlak a občas jednoducho prianím mocných vyhovieť bez nároku na odvolanie.